Pred 20 rokmi som na hodine výpočtovej techniky (dnes informatiky) robil medzi žiakmi malú anketu o tom, kto má doma internet. Na moju otázku nesmelo zodvihol jeden žiak ruku a potom ešte druhý z asi 25-člennej triedy nám zvestoval, že mamka má to čudo v práci. Ostatní žiaci v triede zatiaľ nedôverčivo hľadeli na tých dvoch. Veď oni si doteraz spokojne žili nepripojení vo svete plnom nevirtuálnych rozhovorov na lavičke v parku, hrali spolu futbal iba offline na ihrisku pred bytovkou a plagáty svojich idolov vytrhli z nového čísla časopisu mladých Kamarát. Hudbu zdieľali výhradne na magnetofónových kazetách, ktoré si vymieňali cez prestávku v škole a na nové džínsy museli vystáť rad v obchode s textilom, keď prišiel tovar.